Ako na Vianoce neprísť o zdravie

Ako na Vianoce neprísť o zdravie – stres, nezdravá strava a nedostatok pohybu – tak vyzerajú sviatky na Slovensku. Malé zmeny jedálneho lístka a trocha chôdze môžu pomôcť predísť zdravotným ťažkostiam.

Hitom Vianoc sú najmä sýte a mastné jedlá. Daňou sú pokazené žalúdky, pocit ťažoby a priberanie. Zlá strava však nie je jediné, čo cez sviatky telu škodí. „Už príprava na sviatky je veľkým extrémom,“ povedal Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave. „Človek najprv prežíva niekoľkodňový stres, aby zohnal všetko potrebné a zvládol zároveň termíny v práci. Vtedy sa často nestíha riadne najesť, zanedbáva pitný režim a chýba mu dostatok spánku. A potom sa dostane do opačnej polohy. Sadne si na tri dni k televízoru a statočne plní záväzok kompletne vyjesť obsah preplnenej chladničky.“

Problém je aj skladba sviatočných jedál. Tradičné doplnili krémové šľahačkové zákusky, čokoládové kolekcie, sladené nápoje a alkohol. „Pričasto konzumujeme vyprážané jedlá a aj do tradičnej kapustnice pridávame údené mäso a mastnú klobásu,“ povedal Bukovský.

Slováci sú príliš pesimistickí

Častým dôvodom prejedania sú problémy a nespokojnosť so životom. „Potrava je neraz odmena za trápenie, ktoré človeka dusí. Slováci vôbec inklinujú k negativistickému mysleniu. Sťažujú sa na prácu, na partnera, na deti, i na to, že sú chudobní. Ostáva len jediné. Aby sme sa kompletne všetci presťahovali na tri mesiace do Bangladéšu a po návrate by sme konečne ocenili, čo všetko máme a akí bohatí v skutočnosti sme. Ale najskôr dôjde k zmene asi len dlhodobým procesom u ďalších generácií,“ hovorí doktor Bukovský.

Príkladom nám môžu byť krajiny ako Nemecko, Francúzsko alebo Holandsko, kde dochádza k posunu v prospech zdravšieho životného štýlu. Naše rodinné stretnutia sú zatiaľ spojené hlavne s neprimeraným hodovaním v uzavretom priestore.

Chybujeme už po celý rok

Nezdravý štýl života máme asi zadratý pod kožu. Holdujeme mu dvanásť mesiacov do roka, sviatky preto nebudú výnimkou. Preladiť na zdravý životný štýl si však vyžaduje aj určitú dávku informovanosti.

„Sledujem určitý posun v súvislosti s týmto problémom. Najstaršia generácia sa zažitých zvykov nevzdáva. Ale v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi sa čoraz viac zástupcov mladšej a strednej generácie delí na dve diametrálne odlišné skupiny.

Na jednej strane máme typ človeka, ktorý sa cíti najlepšie vo fastfoodoch, akýkoľvek pohyb ignoruje, na zdravie doslova kašle a od puberty zapĺňa štatistiku obéznych, a ten druhý naopak nefajčí, s obľubou pije bylinkové čaje, preferuje bezmäsitú stravu a na víkendy si pravidelne plánuje nejaký šport alebo inú fyzickú aktivitu,“ hovorí doktor Bukovský.

Najrizikovejšou kategóriou sú podľa vyjadrenia odborníka na zdravú výživu ľudia vo veku 20 až 30 rokov, ktorí si v plnom nasadení plnia svoj sen o kariére.

„Sedia aj dvanásť hodín za počítačom, cez obed do seba rýchlo hodia kúsok pizze a potom večer doháňajú celodenný deficit v strave i tekutinách. Alebo uvoľňujú napätie v spoločnosti rovesníkov s pohárom v ruke a umelo vyvolanou ilúziou v hlave. A už o pár rokov ich trápia vážne zdravotné ťažkosti. Ohrozujú ich neurózy, depresie, hmotnostné výkyvy, vysoký krvný tlak, cukrovka, ale i poruchy plodnosti,“ hovorí.

Stačia malé kroky

Na zlepšenie môžu stačiť malé zmeny. Stačí si začať riediť sladké džúsy, hádzať menej kociek cukru do kávy a čaju, bielu ryžu vymeniť za naturálnu, biele pečivo nahradiť celozrnným, namiesto smotanového jogurtu zjesť nízkotučný, namiesto tlačenky skúsiť ochutené tofu alebo príjem množstva kalórií kompenzovať pohybom.

Podľa odborníka na správnu životosprávu: „Ideálom je urobiť 10-tisíc krokov denne, čo je 5 až 7 kilometrov. Keď niet času, treba si aspoň naordinovať dve až tri pätnásťminútové prechádzky, chodiť zásadne po schodoch a nie výťahom, namiesto posielania e-mailov zájsť za kolegami osobne a radšej vystúpiť z trolejbusu o zastávku skôr a do cieľa dôjsť pešo.“

Naši predkovia sa neprejedali

V minulosti boli ľudia napriek vyššej fyzickej aktivite v jedení skromnejší. „Kedysi mäso konzumovali raz, maximálne dvakrát v týždni a jeho úprava bola tiež menej riziková,“ „Zväčša sa orientovali na varené či dusené recepty, vyprážanie prišlo neskôr a grilovanie je módou posledných rokov. A často si pochutnávali na prívarkoch zo strukovín a nenáročných zeleninových a múčnych jedlách.“

Rozdiel je aj v tom, že dnes máme menej pohybu. „Naši starí otcovia si síce odrezali ráno v komore kúsok slaniny, ale vstávali o štvrtej, aby sa postarali sa o statok a hydinu, obriadili dvor a potom pracovali na poli. Celý deň boli fyzicky aktívni a popritom sa stravovali skromne – sýtili ich hlavne zemiaky, kapusta, kvaka, jablká a strukoviny,“ povedal doktor Igor Bukovský.

Vianočné menu bolo jednoduchšie, ale zároveň zdravšie ako dnes. K najfrekventovanejším patrili strukovinové alebo kapustové polievky s hríbmi, pupáky s makom, domáca vianočka, štedráky a iné koláče podľa miestnych zvyklostí, oblátky s medom, jablká, orechy a slivky, len v bohatších domácnostiach si na stôl kládli i údené mäso a rybu. Tú uznávali kresťania za pôstne jedlo a v minulých storočiach bola súčasťou štedrej večere najmä u obyvateľov povodí riek. Kupovali sa však aj lacné nakladané haringy. Až po druhej svetovej vojne vznikla tradícia vyprážaného kapra či rybieho filé so zemiakovým šalátom.

Aj zdravé môže byť chutné

Aká je zdravá alternatíva vianočného pohostenia, na ktorom si aj pochutíte? Podľa doktora Bukovského v žiadnom prípade nemusíte prísť o vône tohto sviatku, len pri pečení cukroviniek používajte polovičnú dávku tuku a skúste to raz s celozrnnou alebo grahamovou múkou. A zvyšok vianočných mís zaplňte ovocím, ktoré by malo patriť spolu so zeleninou k posledným jedlám dňa. Majonézu v šaláte nahraďte olivovým olejom, sekanými orechmi a bylinkami.

Obmedzte alkohol a doprajte si radšej šálku zeleného čaju, pravidelne sa hýbte a spite 7 až 8 hodín denne. A nezabúdajte po celý čas, že najviac vám ubližujú údeniny, vyprážané jedlá, krémové dezerty a majonézové šaláty. Vzdávať sa však naopak nemusíte kyslej kapusty, ktorá účinne chráni pred rakovinou prsníka, pľúc, hrubého čreva či konečníka, tiež orechov, maku, jabĺk, citrusov, sušených sliviek a škorice, ktorá má antibakteriálny účinok a znižuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi.

(podľa kuchárskej knihy Igora Bukovského a Pavla Liptáka Hneď to bude!)